Demokracia v praxi

Pravdu povediac, neviem, netvrdím, iba si to myslím, na základe málo konkrétnych a podľa môjho názoru, rozporných informáciách zverejnených v masovokomunikačných prostriedkoch. A tá vláda, s parlamentom a komisiou v čase kovidu (smrti), s totálne zlým riadením spoločnosti, sa vymyká všetkým normálnym, pravdivým, objektívnym, serióznym postupom v organizačných otázkach, ako i zákonným skutočnostiam. Ak k tomu pridám vlastné úvahy a osobné skúsenosti zo života, iné mi ani nevychádza. A to i napriek tomu , že nie som žiadnym odborníkom v takýchto a podobných otázkach. Som, myslím si ,ako „väčšina“ spoločnosti, priemerný radový občan, pritom starý, chorí, tými „múdrejšími, a inteligentnejšími“, možno i oveľa, oveľa mladšími, nazývaný aj ako dezolat a pod..

Vo veci smrti generála svoju pochybnosť som už v jednom z predchádzajúcich blogov vyjadril. „Dnes“ sa otvára ďalšie, druhé šetrenie, preto zdá sa, v pochybnosti nie som osamotený, pričom pochybnosť vyjadrili aj niektorí ďalší blogeri. Som na jednej vlne so všetkými serióznymi, a objektívnymi ľuďmi. Všetkými tými, ktorí mimo iného, si myslia, že generál Lučanský bol ZAVRAŽDENÝ.

Nesúhlasím s inteligentným diskutérom a blogerom palenque nielen vo veci vyjadrenia sa k blogu : Poznámky k LOZ …. blogera mocheusa, v podstate s nesúhlasným stanoviskom k vyšetreniu tejto smrti, ale všeobecne („nejde o bojovníka…, ale o život,“ násilie, jeho bagatelizovanie)!!!!. Toto je jeden z dôvodov prečo som napísal tento blog. Mrzia ma všetky nespravodlivé, neobjektívne, a o to viac urážlivé vulgárne poznámky pod objektívnymi blogmi. Som jednoznačne, za dôsledné šetrenie, vyšetrenie a potrestanie všetkých zodpovedných (účastníkov) za túto smrť. Tiež patričné odškodnenie.

A čo rodina, uverila, či uverí ďalšej komisií, napriek zlej skúsenosti a neserióznemu postupu najvyšších štátnych úradov, či úradníkov??? Už samotný, podľa môjho názoru zlý, neseriózny postup voči rodine, i spoločnosti, o čomsi v tejto veci hovorí, čosi naznačuje, či nasvedčuje.

Na nedôveru voči štátnym orgánom, v tomto, ale aj v iných otázkach mám dôvod, a nie jeden. A nie je to iba spôsobom JPP, ale mám na to aj dôkazný materiál v písomnej forme, a osobné skúsenosti. Napríklad: Štátna správa, lepšie a presnejšie povedané polícia, dokáže aj z absolútne nevinného urobiť vinného a niet toho, kto by urobil zákonnú nápravu, viď. dopravná nehoda A. H..(možno zverejním v ďalšom /dávno napísanom/ blogu). Totálny podvod, nezodpovednosť, potvrdzujúca korupciu policajta, či policajtov. Na základe podobných vecí, už od samého počiatku po nežnej 89 roku, mám dojem, neskôr presvedčenie, že nežijeme v seriózne organizovanej spoločnosti, ale v spoločnosti kde neplatia žiadne pravidla , zákony, a hlavne ústava, ale asi v anarchií, kde vládne zlodejstvo, podvod, cigánstvo, hlúposť s nezákonnosťou, a je jedno ktorá strana je pri moci. Prekvitá to celým spektrom riadiacich orgánov a o demokracií sa iba hovorí a píše, bez konkrétnych výsledkov (iba voľby)!!! Nikto za nič v tejto spoločnosti nezodpovedá, počnúc prezidentmi, vládami, parlamentami cez nižšie štátne orgány, a končiac „posledným“ starostom obce, česť výnimkám. A občan, sa iba v nemom úžase na to všetko pozerá, ako aj v tomto prípade nepresvedčivej samovraždy. Aj preto, mám viacero dôvodov neveriť v samovraždu generála, a dôvod myslieť si, že to bola vražda. Svoje pochybnosti uvádzam v jednotlivých bodoch, so záverom porovnania zranenia oči dvoch občanov, jedného policajta, a druhého vojaka.

1.) Ten gen. Lučanský podľa masovokomunikačných prostriedkov, na základe v tom čase

vyjadrujúcich sa zodpovedných funkcionárov, musel byť strašne neporiadny človek, keď

mal tak rozhádzanú „obuv“ (papuče), predpokladám v tak malej cele, že sa mu motala

pod nohami až tak, že mu privodila pád. Aby ten pád spôsobila jedná ľahká a malá

papuča, nechce sa mi veriť. Neraz sa mi stalo, že som do niečoho zakopol, ale som

nespadol. Preto takémuto zdôvodneniu N E V E R Í M .

2.) Iba tak náhodou, ta papuča bola tak nešťastne a neporiadne pohodená z hľadiska pádu,

že spôsobila pád hlavou a rovno okom na roh postele. Nemohol to byť pád súbežne s

posteľou, ale muselo to byť pod určitým uhlom, aby k zraneniu toho oka mohlo vôbec

dôjsť. Ten uhol, pád, oko, akosi, ak čo len trochu rozmýšľam nesedia. A teda

N E V E R Í M.

3.) Nedokážem si dosť dobre predstaviť pád človeka dopredu tak nešťastne, aby si z

hľadiska pádu zranil tak hnusne hlavu, dokonca až tak, aby prišiel o oko. Každý máme

akýsi pud sebazáchovy, ktorý v nás vyvoláva obranný inštinkt. Pri páde dopredu sa

týmto inštinktom chráni rukami. Preto, takéto zranenie považujem za nepravdepodobné

zvlášť hlavy a hlavne oka. A preto takémuto tvrdeniu kompetentných N E V E R Í M.

4.) Ta väzenská izba (cela) musela byť hodne široká, aby umožnila pád pod takým uhlom,

aby v takej miere spôsobila zranenie oka v dôsledku zakopnutia, či snáď aj smrť??? Bola

by to veľmi čudná samovražda… Či snáď to bolo celkom inak ??? Už samotné

prehlásenie kompetentných o zakopnutí a zranení, dokazuje skutočnosť , že pán generál

nemal v úmysle spáchať samovraždu !!! Preto takýmto odôvodneniam N E V E R Í M.

5.) Väzenská cela zdá sa , akoby to bola možno lepšie vybavená ako hotelová izba, svojou

šírkou, podlahou z parkiet a kobercov, po ktorých p. gen. Lučanský si dovoľuje

chodiť bosý, a rozhadzovať papuče, o ktoré sa akoby náhodou potkol, a iba tak nechtiac

si rozbil hlavu., a potom si veci ujasnil a spáchal samovraždu. Či snáď to bolo inak ???

Nech je to funkcionármi zodpovednými za zlú, nepresnú informáciu a médiami

interpretovanú akokoľvek, ja im N E V E R Í M.

6.) Nakoniec to najdôležitejšie zdôvodnenie, prečo neverím ohľadne samovraždy gen.

Lučanského, ba práve naopak, myslím si, že ma vo veci vraždy veľmi utvrdzuje.

Stručne popíšem jedno zranenie oka, z hľadiska porovnania. V prvom prípade gen.

Lučanského, bola smrť samovraždou popisovaná so zranením oka v masovo-

komunikačných prostriedkoch. V druhom prípade, možno bola v nich iba zmienka o

zranení. A nič viac. Ale stalo sa, jedno nepríjemné zranenie oka v tom čase mjr. ČSĽA,

na vojenskej strelnici asi v katastri obce ŤAHANOVCE pri hádzaní útočného granátu

RG – 4 . Jeden nešikovný milicionár, granát hodil pred seba na okop, pričom on sa stačil

skrčiť do okopu, čo nestačil urobiť riadiaci dôstojník. Následkom toho dostal z neho

črepinu do oka. Život mu dlho visel na vlásku. Lekári urobili dobré svoj prácu pri

záchrane jeho života. Dôstojník ČSĽA vďaka lekárom sa z toho dostal, a dožil sa 90

rokov (zomrel „asi“ po kovide) generál to šťastie nemal a krátko nato zomrel.

Popisovaná udalosť v poslednom bode, sa stala niekedy asi v 80 rokoch, na tej istej strelnici, kde som ten útočný granát ako vojak ZVS (základnej vojenskej služby) hádzal asi v mesiaci máj v roku 1966 aj ja. Neskôr, sa ním , ale cvičným, asi v rokoch 1980 oboznamovali aj branci vo Zväzarme tým, že ho rozoberali, skladali a nakoniec hádzali. Dôstojníka v popisovanej udalosti, majora ČSĽA som osobne poznal. Preto zdôvodneniam zodpovedných neverím, a som za pravdivé vyšetrenie a potrestanie zodpovedných. Tento blog píšem aj preto, aby čitatelia blogov mali aspoň nejaké porovnanie zrania pp. gen… a mjr. ČSĽA. Hovorím o „ takmer“ rovnakých zraneniach, ale o rôznych dĺžkach životov. Akokoľvek sa snažím byť pri hodnotení objektívny, mne, obyčajnému, radovému občanovi, vychádza jednoznačne iba jedno – V R A Ž D A.

Máličko, hoci iba v „domieňkach“, sa pozrime aj na tu druhú stranu mince, spôsobu a

dôvodu uväznenia. Už samotná razia NAKA, skoro za rána v dome Lučanských , bez súdneho

príkazu, ho zatvára ako nejakého „nebezpečného zločinca“. Pritom je to stále funkcionár v službe. U jednoduchého človeka ako som ja, evokuje, že niekto má z neho obavu, či strach, preto musí ísť do „basy“, a v tej neskôr aj zomrieť. Asi veľa vedel, preto bol pre niekoho nebezpečný. Toto mohol byť dôvod ošklivých zranení, možno až smrteľných, a preto bolo iba jedno riešenie pre kompetentných funkcionárov, ktoré vyústilo vo vykonštruovanie samovraždy. Zdôvodnenie smrti samovraždou, by sa dalo pochopiť (by som pochopil) v tom prípade, ak by nebolo príliš veľa náhod, ako popisujem vyššie: neporiadok, papuča, pád, oko, roh postele, zranenie , správny uhol, chýbajúci reflex, absolútna nešikovnosť, „hotelové bývanie“, slabé („očné“) kosti, tajnosti, prevoz a pod.. A nakoniec, po takomto zranení myslieť na samovraždu, a ju aj vykonať, to hádam nie. NEVERÍM, NEVERÍM, NEVERÍM…..

Na záver v tom predvianočnom čase, sa za blog ospravedlňujem,:lebo myslím si, že nie je to ten najvhodnejší čas zverejnenia takého blogu. Všetkým ľuďom prajem: hlavne zdravie, lebo to považujem ako onkologický pacient, s kanylou v krku, krútiacou sa hlavou, za najväčšie šťastie. Popri zdraví vinšujem pekné, príjemné, veselé Vianočné Sviatky, a s tou správnou, šťastlivejšou nohou, vykročiť do Nového roka.

Michal Maťaš