Demokracia v praxi

        Dávnejšie, som sa chystal napísať  blog, a v ňom vysloviť názor s osobnými skúsenosťami z budovania socializmu (s ľudskou tvárou), v spojitosti s 21 augustom 1968. Akosi mi to nevychádzalo, a pravdu povediac, ani som k tomu akosi nemal záujem. Až v nedeľu 16.8.2020, ma k tomu napísaniu posunul bloger pán František Bednár, ale aj o týždeň neskoršie s. Boris Zala, ktorí navrhujú, aby tento deň bol pamätným dňom. Nuž ja osobne, so všetkou úprimnosťou, na základe doterajšieho poznania, hlavne po roku 1989, neviem, či na túto okupáciu vojsk Varšavskej zmluvy, (ďalej len VZ) nadávať, alebo  ĎAKOVAŤ. Podľa terajšej politickej situácie skôr by som  ĎAKOVAL, ale najradšej ponechal tak ako to je. Žiadny pamätný deň. K vyslovenému návrhu, svoj názor píšem preto, aby bolo povedané, či vyslovené čosi aj z druhej strany tej istej mince.  Tento dátum a následná činnosť, postoj voči vstupu vojsk VZ, ma zaradila medzi postihnutých. So vstupom vojsk som nesúhlasil, ako mnohí iní spolupracovníci, priatelia i mnohí, premnohí občania. Viď. protesty v uliciach tzv. „vítačov“ vojsk. Aj dnes, s odstupom času, si myslím, že nič škodlivého som nerobil, čo by stálo za trest. Iba zbieral všetky možné letáky, ktoré sa mi stali osudnými. Od určitého času, zváženia okolnosti ktorých som bol svedkom, som svoj názor menil,  a zmenil, z dôvodu ako uvádzam v blogu  nižšie.

Jedným z materiálov, ktorý mi vo vyšetrovaní a súdnom  procese  priťažil, bola aj báseň Dubčekovska. Bola písaná na motto básne J. Bottu : Smrť Jánošíkova. Jej autora som si v pamäti neuchoval. Podotýkam, že zverejňujem iba časť toho, čo si po toľkých rokoch z pomerne obsiahlej básne ešte pamätám:

Dubčekovska

Dubčeku, Dubčeku, ty náš jasný sokol,

pootvorže okno a pozri že sa vôkol.

pozri že sa dole, pozri že sa hore,

už je kolo teba Rusov, šíre more.

Rusov šíre more, a ty iba jeden,

Dubčeku vzdaj sa, lebo budeš väzeň.

Lebo ťa vezmeme pod Kremeľské strechy,

nebudeš mať viacej zo života potechy.

Ak by niekto mal záujem o celú túto básničku, musím ho odkázať na môj súdny spis, prípadne kroniku mesta Humenné, alebo jeho Okresného archívu.  Báseň bola zverejnená v novinách Chemlon Humenné v tomže roku, mnou získaná, a spolupracovníčkou  opísaná a rozmnožená. Tiež so mnou súdená a odsúdená. Tá spolupáchateľka mala vtedy iba 18, či 19 rokov, a nič iné nevykonala, avšak na odsúdenie v tomto prípade stačilo jedno rozmnoženie tejto básne.

V druhej polovici roka 1969, som bol kriminálkou vyšetrovaný s „domovou prehliadkou“ (podotýkam ľudský prístup), a vo februári roku 1970 súdený a odsúdený. Po vyslovení rozsudku, ako citlivému človekovi mi vypadli slzy, ani neviem či od radosti, alebo zlosti nad výsledkom výroku súdom. Dostal som v podstate „malý“ trest väzenia s podmienečným odkladom. Priznám sa, že v tom čase, mi nebolo všetko jedno. Aj ten „malý“ trest, bol vzhľadom k osobným plánom a zamestnaniu deprimujúci. Za tento trest podľa môjho súdu „malý“, som vďačný predsedajúcemu sudcovi, ktorý pre podobné problémy bol neskoršie vyzlečený zo sudcovského talára. Možno k tomu prispel aj môj nízky trest. O tomto sudcovi, som sa už zmieňoval v inom blogu v súvislosti s dedičským konaním.

         Pravdu povediac, bol som s. Dubčekom nadšený. Vyjadroval som súhlas s jeho politikou socializmu s ľudskou tvárou, a nesúhlasil s jeho odporcami. O to viac, som bol proti  vstupu vojsk VZ. Dnes obviňujeme iba samotné Rusko, a vyviňujeme ostatné štáty tohto vojenského bloku. Nehovoríme o spojeneckom vojsku VZ, ale iba  o Ruskej armáde, ani nie sovietskej. A už vôbec sa nikdy, a nikým v tejto súvislosti nespomínajú menovite, na tých sa nenadáva, tam je to akosi všetko v poriadku ! Či ?

         Nuž, ale k tomu sľubovanému, čo menilo moje názory vo veci vstupu vojsk VZ, a pozývajúcemu listu. Mnohí starší občania nad 70 rokov, sa možno ešte pamätajú na zbierku darov ľudí, na výstavbu ALVEGU vo Vysokých  Tatrách. S tým súvisí aj postupná zmena môjho názoru na celú politickú situáciu, vstupu vojsk VZ a pozývajúci list.  Čo sa stalo?

Dvaja funkcionári Základnej organizácie (ďalej len ZO), z obce v blízkosti Zemplínskej Šíravy, bola organizačne do tejto výstavby zapojená. Z ich činnosti neskôr vyplynulo, že malá časť cigánov skutočne pracovala, a väčšina bola na výplatnej listine ako mŕtve duše. Pritom to nebolo všetko. Na Zemplínskej Šírave Havaroval motorový čln, a v Krompachoch, či pri nich, bolo odstavené motorové vozidlo Oktavia.  Obaja podvodníci, stačili zavčas utiecť do zahraničia. Jeden sa dostal do Kanady vraj k nejakej rodine, a druhý do Austrálie. A ZO prišla faktúra k ich zaplateniu z ČKD Praha. Ako vidieť zostali po nich iba starosti, ktorých sa bolo treba rozumným spôsobom zbaviť. Predsedovi Okresnej organizácie na požiadanie ZO, nezostalo nič iné, len sa poradiť čo s tým. Po porade s právnikmi sa problém vyriešil tým, že sa im (ČKD) odpovedalo, aby si majetok  zobrali. Nuž a ten zostal, čln na dvore Národného výboru z ktorého po rokoch (asi 10) šikovný zlodej vymontoval agregát, a motorové vozidlo zostalo na dvore u ďalšieho predsedu, a neskôr skončilo v šrote. Myslím si, že takých podvodných organizátorov, na prácach  Alvegu, pracovalo viacero. To vysvetľuje, kam a akým spôsobom odišla časť peňazí.  Takýchto príkladov som poznal ešte zopár, ale tie počas normalizácie skončili súdom, a trestom. Tieto skutočnosti  mi napovedali, že v tej politike a vstupom vojsk VZ, čosi nebude celkom v poriadku, preto som o tom začal pochybovať. Na túto zmenu nemal vplyv ani počet mŕtvych. Ale bližšie som sa tým nezaoberal. Vo vzťahu k zamestnaniu ani nemohol. Zameral som sa na prácu, z ktorej vyplývali aj nejaké ocenenia,  a to napriek spomínanému trestu.

Dnes, záslužná práca radového úradníka a robotníka pre spoločnosť sa nenosí, lebo zväčša sa pracuje pre súkromný sektor, „drie za pár korún“ ináč povedané zväčša almužnu. A naši poprevratoví čelní predstavitelia majetok ľudí, spoločnosti, štátu  s vlastným prospechom rozpredali !!! A dnešní psychopati, podvodníci,  a mafiáni, v tom žiaľ Bohu pokračujú. Niet takých, čestných, ktorí by povedali a dosť rozkrádaniu a službe cudzím záujmom  (Mimovládky), a za zradu spoločnosti, štátu, občanov, udeliť odmenu BASU, a zhabanie majetku v prospech štátu  aj  prepísaného na iné osoby ! Všetko, čo bolo získané podvodom, aj s patričným úrokom!!!

K tejto mojej zmene prispelo aj OF (Občianske fórum), a o „pár“ dni neskôr VPN (Verejnosť proti násiliu) a ich zhromaždenia. Keby nie ten akože  mŕtvy, možno by sa ani nič nestalo. To bolo akýmsi hnacím motorom protestov ľudí, nie voči zriadeniu, ale voči postupu bezpečnosti a funkcionárom, že také čosi dovolili (urobili). A to určitá skupina využila. Podobnosť vidím, vo vražde novinára Kuciaka a jeho priateľky, v dosiahnutí zmeny predsedu vlády. Myslím si, že predpokladaný zámer komusi nevyšiel ! Nie, nemyslím si, že v tom (vražde) mal prsty Kočner a spol.

No najviac zo všetkého, k tejto zmene prispela akcia VPN (1989 – 90), v rámci „vraj besedy“ s vedúcimi funkcionármi okresu. To nebola beseda, ale jednostranne nadávanie na zúčastnených funkcionárov okresu zo strany vedenia VPN, študentov vysokých škôl z Košíc, i pár miestnych  účastníkov, neraz ľudí s titulmi MUDr. Väčší „humbuk, hlúposť, drzosť, vulgárnosť, bezzásadovosť, klamstva,  zo strany hoc aj vzdelaných ľudí, „inteligentov“ a študentov som nezažil.  Avšak podoba sa to nášmu súčasnému premierovi, ako aj celej vláde a slušňakom !!!!

Keď som po takýchto skúsenostiach, pri nejakej príležitosti, svojim bývalým spolupracovníčkam povedal, že z toho dobre pre  spoločnosť, a hlavne ľudí nekuká,  p. ekonómka povedala, že nemám pravdu, lebo bude lepšie. V tom čase (1990) mala dve zamestnania a tým i podstatne vyšší príjem.

Dnes na posúdenie výhod socializmu a kapitalizmu, nie je potrebný titul za, či pred menom, ani vysoká škola, ba ani maturita, a nemusí byť človek ani ekonómom. Postačuje obyčajný GAZDOVSKÝ ROZUM. Stačí porovnať výsledky  budovania socializmu za obdobie 30 rokov, t.j.  od roku 1950 do roku 1980, naviac v období po vojne, a kapitalizmu za to isté obdobie 30 rokov, t.j. od roku 1990 do roku 2020. V prvom rade pripomínam, nerovnakosť štartovacej čiary, po vojne, keď nebolo takmer ničoho, a po  nadobudnutí majetku štátom. Ak zoberiem v úvahu štartovaciu čiaru (1990), kladiem si otázku, o koľko sme sa mali mať lepšie pri kvalitatívnom riadení spoločnosti za ostatných 30 rokov??? Bez okrádania a rozkrádania! A máme sa??? Zostáva sa pýtať, či  aj za kapitalizmu sa vybudovalo toľko štátnych podnikov, zmenili prašné cesty na asfaltové, nielen 1, 2 a 3 triedy, ale aj miestne komunikácie (v obciach), vybudovalo škôl, nových sídlisk v každom jednom meste, budov pre kultúru takmer v každej obci, urobila elektrifikácia do každej jednej dediny (50 roky),  postavili mosty, priehrady, nové nemocnice, radoví občania húfne búrali „chatrče“ a stavali nové domy,  atď., atď….

Takže zostáva porovnávajúca otázka, koľko sídlisk, nemocníc, priehrad ….. vybudovali kapitalisti, v ktorých mestách a miestach ??? A z akých peňazí? Keď za tohto systému kapitalizmu, sa takmer „30 rokov“ buduje jedná diaľnica, a dodnes nie je vybudovaná tak, ako je naplánovaná!!!  Nehovoriac o spôsobených škodách, podvodoch, zlodejstvách, korupcií,  klamstvách a pod.

Ak sa vrátim k návrhu na Pamätný deň, myslím si, že by to skôr malo byť poďakovanie so súsoším predstavujúcim vojska Varšavskej zmluvy, v popredí so súdruhom Biľakom, držiac v ruke pozývajúci list.  Že prečo ??? Nuž preto, že to čo sa stalo po roku 1989, sa mohlo stať s kľudným svedomím už po roku 1968. Preto uvádzam príklad, vidiac v tom akúsi podobnosť zlodejstva, napriek veľkej  úcte k s. Dubčekovi.  On to myslel dobre, úprimne, chcel pre ľudí to najlepšie, ale to, čo sa robilo za jeho chrbtom ? Na vyššej, či nižšej úrovni riadiacej činnosti v spoločnosti ??? Ťažko predvídať, ako by to bolo  skončilo nebyť vstupu vojsk VZ a ich pomoci !!! A znova porovnajme, čo priniesol vstup vojsk VZ pre ľudí a spoločnosť, a čo priniesol a prináša vstup do Nato s pohybom a pobytom USA vojakov po, či na, Slovensku,  či akési riadiace centrá …. ?  Toto nie je okupácia???  O koľko sa zlepšil život radového občana ???? Podotýkam, každého jedného, hlavne tých slušných, zásadových, čestných, dodržujúcich zákony, tých okradnutých. Aj v tejto oblasti skúsme objektívne porovnávať. A čo tak pomoc Amerike (NATO) pri kolonizácií iných štátov ??? Je to v poriadku ? Ja si to nemyslím !!! Tá neprináša zlepšenie života pre ľudí, ale až príliš často rozvrat spoločnosti, hrôzu, nepokoj, rozkrádanie, “humanitárne bombardovanie“  a smrť (viď. Juhoslávia a pod.) !!! Toto sa nazýva, či toto je tá správna DEMOKRÁCIA na spôsob plnenia Amerických želaní, príkazov, či rozkazov ??? !!!

           Koho obhajovali a obhajujú naši politici po roku 1990, keď sa nemáme o nič lepšie, ako v tom „zlom socializme“?? !!! Rozhodne nie všetci, a už vôbec nie čestní ľudia, či občania tejto spoločnosti !!! Vo veľkej väčšine iba zlodeji a podvodníci. Preto, s veľkou úctou, snímam klobúk pred všetkými čestnými a objektívnými ľuďmi, či podnikateľmi.

Michal Maťaš